Mestské prostredie je prirodzeným prostredím pre parkour. Schody, múry, zábradlia, stromy, či obrubníky, ponúkajú množstvo možností pohybu. Zároveň však mesto prináša aj špecifické riziká – technické, sociálne aj etické.
Bezpečný tréning parkouru preto nie je len otázkou techniky, ale aj zodpovedného prístupu k priestoru a ľuďom.
1) Bezpečnosť nezačína skokom, ale rozhodnutím
Dôležitým základom tréningu je rozvoj schopnosti vnímať vlastné limity a robiť rozumné rozhodnutia. V mestskom prostredí to platí dvojnásobne.
Bezpečný tréning znamená:
- nepodľahnúť tlaku okolia, či vlastnej predstave o očakávaní druhých
- nepreskakovať rozcvičku a základné prvky
- vybrať si variant pohybu, ktorý viem kontrolovať, nie „prežiť“
Parkour neodmeňuje bezhlavý risk, ale dlhodobú udržateľnosť pohybu.
Zdroj: Phil Dlab – Bratislava 2015
2) Čítanie priestoru: základ bezpečnosti v meste
Ešte pred tréningom si parkourista skontroluje:
- povrch (čistotu, mokro, piesok, štrk, ľad, hrdza, ostré hrany)
- stabilitu prekážok (pevnosť, uvoľnené časti)
- pohyb ľudí v okolí
3) Leave no trace – NEZANECHAJ STOPU
Jedným z dôležitých, hoci často nespomínaných princípov parkouru je myšlienka „Leave no trace“ (Nezanechaj stopu). Tento princíp má v parkoure veľmi konkrétny význam.
- nepoškodzujeme vedome objekty
- nenechávame po sebe odpad
- správame sa k okoliu tak, aby sme nenarúšali bežný chod mesta
Zdroj: Parkourové tréningy – Banská Bystrica 2017
4) Keď parkouristi priestor zlepšujú
Zaujímavým a často prehliadaným faktom je, že parkouristi často verejný priestor skôr zveľaďujú, než poškodzujú. V praxi je bežné, že ešte pred tréningom:
- odstránime sklo, nebezpečné predmety alebo odpad z miesta tréningu
- zametieme piesok či prach z povrchov
- upravíme priestor tak, aby bol bezpečný pre seba aj ostatných
Tento „neviditeľný“ aspekt tréningu priamo súvisí s bezpečnosťou, ale aj s hodnotami parkouru – zodpovednosťou, starostlivosťou o prostredie a ohľaduplnosťou.
Parkour teda nie je o porušovaní pravidiel, ale o tom, že parkouristi svojím tréningom menia zaužívanú normu pohybu v meste.
5) Rozcvičenie a technický základ sú nevyhnutnosť
Bezpečný mestský tréning by mal vždy začínať:
- rozohriatím a mobilitou (členky, bedrá, chrbát, ramená, zápästia)
- jednoduchými preskokmi a dopadmi v nízkej výške
- postupným zvyšovaním náročnosti
Zdroj: Phil Dlab – Bratislava 2015
6) Rešpekt k ľuďom = ochrana parkouru
Tréning v meste znamená aj tréning medzi ľuďmi. Prípadné konflikty medzi parkouristami a verejnosťou často nevznikajú z pohybu samotného, ale z pocitu ohrozenia alebo nepochopenia.
Parkour nie je o porušovaní pravidiel ani o ničení verejného priestoru. Práve naopak – je o vedomom pohybe, zodpovednosti k priestoru a empatií voči ľuďom, ktorí ho zdieľajú s nami.
Preto platí:
- netrénuj v úzkych, frekventovaných priestoroch
- neohrozuj okoloidúcich
- ak dôjde ku konfrontácii, vysvetľuj pokojne a vecne
Takéto správanie dlhodobo pomáha budovať pozitívny obraz parkouru v spoločnosti, bez zbytočných predsudkov. 🙂
Adam Youssif – Parkour Bratislava
Zdroje
- KIDDER, J. L. (2012). Parkour, The Affective Appropriation of Urban Space…
- KIDDER, J. L. (2013). Parkour: Adventure, Risk, and Safety in the Urban Environment.
- SAVILLE, S. J. (2008). Playing with fear: parkour and the mobility of emotion.
- EDWARDES, D. (2015). Finding Flow: Parkour, Risk…
- EDWARDES, D. (2021). Le Parkour – An Overview.