Keď sa povie parkour, mnohí si automaticky predstavia nebezpečné skoky zo striech, mladých ľudí riskujúcich život alebo scény z akčných filmov. Tento obraz však vznikol najmä vďaka populárnym filmom a videám, kde špičkoví atléti posúvajú hranice ľudských možností. Neodráža však skutočnú podstatu parkouru, s ktorou sa stretáva väčšina ľudí v bežnom tréningu.
Parkour je v skutočnosti premyslený a disciplinovaný spôsob pohybu, ktorého cieľom je bezpečne a efektívne prekonávať prekážky v okolí – či už ide o múr, schody alebo zábradlie. Nejde o riskovanie, ale o schopnosť pohybovať sa s kontrolou a rozumom.
Samotný pojem parkour vznikol vo Francúzsku koncom 20. storočia. Jeho základy sú spojené s menami ako Georges Hébert a Raymond Belle, ktorí vychádzali z myšlienok prirodzeného pohybu a celkovej pripravenosti človeka a to nielen telesnej, ale aj mentálnej, zvládať krízové situácie v reálnom živote.
Zdroj: Archív Georges Hébert – Méthode naturelle (AI úprava kvality) – cca 1905 – 1915
Parkour nie je o hazarde, ale o kontrole
Jedným z najčastejších mýtov je predstava, že parkour je extrémny a nebezpečný šport. Parkourové organizácie ho však definujú úplne inak. Parkour je postavený na minimalizovaní rizika a maximálnej kontrole pohybu.
Napríklad Parkour Earth opisuje parkour ako disciplínu, kde má bezpečnosť a postupný rozvoj schopností prednosť pred výkonom.
V praxi to znamená, že:
- každý pohyb sa učí postupne, krok za krokom
- tréning začína jednoduchými technikami a až časom sa stáva náročnejším
- kladie sa dôraz na rozvážnosť (teda nekonať impulzívne), sebadisciplínu a schopnosť uvedomiť si vlastné limity
Cieľom nie je „prekonať sa za každú cenu“, ale naučiť sa hýbať tak, aby sme to mohli využiť aj o 10 rokov.
Viac než len šport
Parkour býva často označovaný ako šport, no mnohí jeho zakladatelia a dlhoroční praktici ho vnímajú skôr ako disciplínu a spôsob myslenia. David Belle opakovane zdôrazňoval, že zmyslom parkouru je myšlienka:
„Byť silný, aby sme boli užitoční.“
Táto myšlienka sa objavuje aj v knihe Parkour and Freerunning: Discover Your Possibilities (Angel, 2011), kde je parkour opísaný ako nástroj:
- budovania sebadôvery
- posilňovania psychickej odolnosti (schopnosti zvládať stres a tlak)
- rozvoja schopnosti riešiť problémy – pohybové aj životné
Parkour tak neovplyvňuje len telo, ale aj psychiku a vzťah človeka k sebe samému a okoliu.
Zdroj: Phill Dlab – Summer Training Bratislava 2013
Parkour je pre každého
Na rozdiel od častého mediálneho obrazu, parkour nie je určený len pre mladých, mimoriadne zdatných mužov. Skúsenosti z praxe ukazujú, že parkour je možné prispôsobiť od malých detí, až po seniorov. Aj preto sa dnes často objavuje okrem ulice aj v športových kluboch, voľnočasových krúžkoch, či v zahraničí aj vo forme pohybových programov aktívneho starnutia pre seniorov.
Dôležitý je individuálny progres – teda vlastné zlepšovanie sa, nie porovnávanie sa s ostatnými.
Prečo je dôležité pochopiť parkour správne?
Nesprávne chápanie parkouru často vedie k obavám zo strany rodičov, verejnosti či celkovo spoločnosti. Ak sa však parkour vníma v jeho pôvodnej a zmysluplnej podobe, ukazuje sa ako:
- zdravá a funkčná forma pohybu
- nástroj osobnostného rozvoja
- aktivita, ktorá podporuje zodpovednosť a sebaovládanie
Aj preto je dôležité hovoriť o parkoure vecne, bez preháňania a senzácií.
Parkour ako cesta, nie cieľ
Parkour nie je o tom, ako vysoko alebo ako ďaleko človek skočí. Je o procese učenia sa, postupného zlepšovania a rešpektu k vlastným možnostiam.
Je to cesta, na ktorej sa pohyb stáva nástrojom, ako lepšie spoznať seba samého – svoje silné aj slabé stránky.
Zdroj: Parkour Bratislava – Movement Gym 2022
Ako teda vyzerá tréning parkouru?
Parkourový tréning, pod dohľadom skúsených trénerov – či už pre deti, mládež alebo dospelých, prebieha v kontrolovanom a bezpečnom prostredí. Tréningy často začínajú kombináciou kĺbovej rozcvičky, mobility, či prvkami silového tréningu, čo nám pomáha zahriať telo a pripraviť sa na výkon. Nasleduje nácvik, či opakovanie základných techník, ako sú rôzne skoky (precízy) a preskoky (vaulty), výlezy (climbing), dopady (landing), nácvik rovnováhy (balans) a podobne.
Súčasťou rozcvičky tiež môžu byť rôzne pohybové hry, ktorých úlohou je okrem iného aj naštartovať tú najdôležitejšiu zručnosť v parkoure – pozornosť.
V tréningových skupinách a krúžkoch sa postupuje krok za krokom. Každý cvičí podľa svojich možností a tréner, alebo skúsenejší členovia skupiny dohliadajú na bezpečnosť a správne prevedenie pohybu. Skoky z výšok či náročná akrobacia nie sú nutným cieľom tréningu. Ide skôr o skúsených jednotlivcov, pre ktorých môžu tvoriť pomyselné korenie, pri demonštrácii svojich schopností.
Parkour sa dnes trénuje:
- v športových halách a telocvičniach
- v mestskom prostredí
- v pravidelných krúžkoch, kluboch a komunitných tréningoch
Cieľom tak nie je riskovať, ale dlhodobo sa zlepšovať, budovať silu, pohybové schopnosti a sebadôveru.
Ak ťa tento článok zaujal, podpor jeho šírenie zdieľaním. Pomôžeš tým dostať parkour k ľuďom bez mýtov a predsudkov. 🙂
Adam Youssif – Parkour Bratislava
Zdroje
- Belle, D. (2009). Parkour. Intervista, Francúzsko.
- Angel, J. (2011). Parkour and Freerunning: Discover Your Possibilities. Meyer & Meyer Sport.
- Atkinson, M. (2009). Parkour, Anarcho-Environmentalism, and Poiesis. Journal of Sport & Social Issues.
- Parkour Earth –definície a princípy parkouru
- World Freerunning Parkour Federation – metodické a etické rámce disciplíny